{"id":308,"date":"2007-07-17T22:24:11","date_gmt":"2007-07-17T21:24:11","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/?p=308"},"modified":"2012-10-12T21:11:57","modified_gmt":"2012-10-12T19:11:57","slug":"cesta-do-dolomit","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/?p=308","title":{"rendered":"Cesta do Dolomit"},"content":{"rendered":"

Dopis rodi\u010dom <\/em><\/p>\n

Kone\u010dne voniam…som si pomyslela, ke\u010f som vy\u0161la zo sprchy po pr\u00edjazde domov. V\u0161etok ten pot, pach, lepivos\u0165 v\u0161ak st\u00e1li za to, \u010do som videla a za\u017eila.<\/p>\n

Cel\u00e9 sa to za\u010dalo u\u017e d\u00e1vno, ke\u010f sestry ozn\u00e1mili, \u017ee sa pl\u00e1nuj\u00fa exerc\u00edcie v Dolomitoch. M\u00f4j mozog sprac\u00faval t\u00fato inform\u00e1ciu postupne, pomaly, uva\u017euj\u00fac, \u010di m\u00e1m nejak\u00fd d\u00f4vod ne\u00eds\u0165…okrem finan\u010dnej str\u00e1nky. Pri tej som v\u0161ak privrela obe o\u010di, povedala si, \u017ee to sa sprav\u00ed a \u010do najsk\u00f4r som sa nahl\u00e1sila, aby mi nik nevyf\u00fakol miesto. A bolo dobre, \u017ee som to spravila. U\u017e toti\u017e p\u00e1r rokov mi bolo jasn\u00e9, \u017ee kopce, hory … to je moja akoby druh\u00e1 existencia. Ve\u010f u\u017e na ceste z Bratislavy do rodn\u00fdch Ko\u0161\u00edc okolo \u017diliny kde za\u010d\u00ednaj\u00fa prv\u00e9 kopce, mi bolo jasn\u00e9, \u017ee moja n\u00e1lada rastie prudko nahor. Mo\u017eno to bolo \u010diasto\u010dne aj t\u00fdm, \u017ee som \u0161la domov, ale … n\u00ed\u017einy ma nikdy nebavili. A tentokr\u00e1t som zistila, \u017ee hory s\u00fa fakt moja ve\u013ek\u00e1 l\u00e1ska. Asi do\u017eivotn\u00e1. Nem\u00e1m probl\u00e9m sa vycapi\u0165 niekde na pl\u00e1\u017ei, av\u0161ak poh\u013ead na svet zhora, ke\u010f sa o\u010di m\u00f4\u017eu upiera\u0165 do dia\u013eky a hoci vidie\u0165 \u010faleko, i tak nevidie\u0165 v\u0161etko … je in\u00fd, jedine\u010dn\u00fd.<\/p>\n

<\/p>\n

A mo\u017eno by st\u00e1lo za to nejako spomen\u00fa\u0165, kto ka\u017ed\u00fd bol. Tak\u017ee: organiz\u00e1torka: s. Raffaela s pomocn\u00ed\u010dkou s. Denisou, ich spolusestra s. Paola. Duchovn\u00e9 vedenie zabrali: o. Franti\u0161ek a o. Petr. Ostatn\u00ed: Lenka (b\u00fdvala spolub\u00fdvaj\u00faca z Karmelu) so svojou sestrou Paulou, M\u00ed\u0161a, Jana, Iv\u010da, Vanda, Ale\u0161, bratia Petr a Pepa, Filip, Michal, \u0160tep\u00e1n, Mat\u011bj, Peter a ja. Men\u00e1 V\u00e1m ni\u010d nehovoria, ale … no sn\u00e1\u010f si nebudete s\u0165a\u017eova\u0165. Mne je to jednoduch\u0161ie, ako st\u00e1le vypisova\u0165, jedno diev\u010da, henten chalan. Tak ke\u010f mi napadne, nap\u00ed\u0161em men\u00e1. Bude to preh\u013eadnej\u0161ie. Apropo.. je to dvadsa\u0165 kusov? \ud83d\ude42<\/p>\n

Odch\u00e1dzalo sa v pondelok s hodinov\u00fdm oneskoren\u00edm, ale to nie je tak\u00e1 trag\u00e9dia. Celou cestou pr\u0161alo, videli sme sam\u00e9 mraky, d\u00e1\u017e\u010f a mraky, a d\u00e1\u017e\u010f. Z \u010dasu na \u010das n\u00e1m s. Denisa povedala nie\u010do v tom zmysle, \u017ee: „tak tuto po pravici s\u00fa n\u00e1dhern\u00e9 hory“ a „viete, po \u013eavej strane, keby bolo pekne, s\u00fa kr\u00e1sne kopce“ … tak sme si pocvi\u010dili tro\u0161ku fant\u00e1ziu, lebo sme videli iba hmlu. Ale ke\u010f som potom na druh\u00fd de\u0148 videla, ak\u00e9 hory s\u00fa v\u00f4kol m\u0148a, zistila som, \u017ee m\u00e1m fant\u00e1ziu vyvinut\u00fa dos\u0165 slabo.
\nCesta tam bola teda zauj\u00edmav\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161inou iba nato\u013eko, nako\u013eko sme si ju spestrili my – na\u0161a pos\u00e1dka auta, pr\u00edpadne nako\u013eko n\u00e1m ju spestrili ostatn\u00e9 pos\u00e1dky.
\n\u0160li sme \u0161tyri \u017eensk\u00e9 vo Fel\u00edcii. Na ceste boli \u010dast\u00e9 kol\u00f3ny, \u010di u\u017e kv\u00f4li oprav\u00e1m ciest, hav\u00e1ri\u00e1m v d\u00f4sledku po\u010dasia, alebo v\u010faka tomu, \u017ee bol pondelok – pracovn\u00fd de\u0148 a \u013eudia \u0161li do pr\u00e1ce. Nakoniec sme boli v\u010fa\u010dn\u00e9 za upr\u0161an\u00e9 po\u010dasie, lebo ako sme sa tak vliekli hore kopcom, s miernymi obavami sme sledovali ako sa n\u00e1m pomaly prehrieva auto. Mysl\u00edm, \u017ee by dostalo \u00fapal, keby sa muselo plaho\u010di\u0165 hore kopcom v kol\u00f3ne. \ud83d\ude42 Takto ho aspo\u0148 trochu chladil d\u00e1\u017e\u010f. Ke\u010f\u017ee som mala fo\u0165\u00e1k a nemala som \u010do robi\u0165, fotila som. V\u0161eli\u010do … pekn\u00e9, i nepekn\u00e9, rozumnosti, i nerozumnosti. Preva\u017ene bez zmyslu. A\u017e na druh\u00fd de\u0148, ke\u010f som musela vymeni\u0165 baterky, mi do\u0161lo, \u017ee som ich fakt nemusela m\u00ed\u0148a\u0165 na tak\u00e9 hl\u00faposti. Ve\u010f uvid\u00edte, ke\u010f pr\u00eddem domov s nap\u00e1len\u00fdm CD. Ale asi pr\u00eddem s DVD, lebo budem ma\u0165 fotky aj od in\u00fdch.
\nMali sme cestou p\u00e1r prest\u00e1vok, kde sme sa \u010dakali, lebo nie ka\u017ed\u00fd vedel, kadia\u013e \u00eds\u0165, a aby sme nezistili a\u017e na konci cesty, \u017ee sa niekto stratil. Najz\u00e1bavnej\u0161ie bolo auto Espace \u2013 Fant\u00f3m cesty. Raz sme ho \u010dakali na Europabricke, \u010di ako sa to p\u00ed\u0161e. \u010cakali sme ho vonku mokn\u00fac v da\u017edi. (Jana, Iv\u010da a ja sme navy\u0161e zmokli e\u0161te v\u010faka tomu, \u017ee sme \u0161li pozrie\u0165 ako vlastne vyzer\u00e1 veeeee\u013emi vysok\u00fd most.) Ako tak \u010dak\u00e1me, u\u017e sme prem\u00fd\u0161\u013eali, \u017ee sa asi stratili…ke\u010f tu zrazu tu\u0161\u00edm Petr vrav\u00ed: aha, to s\u00fa oni! \u00c1no, boli to oni, a my sme sa te\u0161ili…ale iba p\u00e1r sek\u00fand, k\u00fdm sme nezistili, \u017ee oni nemaj\u00fa v \u00famysle zasta\u0165. Tak sme sa v\u0161etci rozutekali k svojim aut\u00e1m, aby sme ich dobehli.
\nPo \u010dase sme opustili dia\u013enicu. K da\u017e\u010fu sa pridali aj nejak\u00e9 blesky. A jeden z nich asi vyradil signaliz\u00e1ciu v tuneli. Tak\u017ee bola \u010derven\u00e1 straaaaaaaaa\u0161ne dlho. Aut\u00e1 sa u\u017e ot\u00e1\u010dali. Ale n\u00e1m sa ve\u013emi nechcelo, lebo to by znamenalo obch\u00e1dzku desiatky km navy\u0161e. Na\u0161\u0165astie pri\u0161la potom \u00fadr\u017eba, ktor\u00e1 sa sna\u017eila semafor opravi\u0165. Ale bolo vidno, \u017ee to b\u00farka spravila d\u00f4kladne. Zelen\u00e1 nechcela nasko\u010di\u0165. Tak sme \u0161li proste na \u010derven\u00fa do tunela. Ve\u010f sme vedeli, \u017ee v tuneli je v\u0161etko OK, \u017ee to blbne iba technika. E\u0161te predt\u00fdm sme si vypo\u010duli spr\u00e1vy, \u017ee siln\u00e9 krupobitie pobilo dos\u0165 \u00farody, tak n\u00e1m bolo jasn\u00e9, \u017ee tunel je prechodn\u00fd. Alebo sme viac-menej v to d\u00fafali.
\nPova\u017eujem za tak\u00fd men\u0161\u00ed z\u00e1zrak, \u017ee sme do\u0161li v\u0161etci do cie\u013ea. Cie\u013eom bola Sappada, kde sme tesne pred koncom stihli strati\u0165 dve aut\u00e1, ale aj tie sa na\u0161li.<\/p>\n

Na druh\u00fd de\u0148 sme mali napl\u00e1novan\u00fd rozbeh po hor\u00e1ch. Nejak\u00fa men\u0161iu t\u00faru, aby sme si zvykli. Na kopce, nerovn\u00fd povrch, top\u00e1nky…a najm\u00e4 asi na vysok\u00fa \u010distotu vzduchu. R\u00e1no sme sa zobudili na ra\u0148ajky pozeraj\u00fac, \u017ee u\u017e zasa (alebo e\u0161te st\u00e1le?) pr\u0161\u00ed. P\u00f4vodn\u00fd pl\u00e1n bol od\u00eds\u0165 o desiatej. \u010ci o pol desiatej? Neviem presne, ale odch\u00e1dzali sme o pol dvan\u00e1stej zhruba, preto\u017ee nielen chlieb sa \u0161iel k\u00fapi\u0165, ale niektor\u00ed nemali pr\u0161ipl\u00e1\u0161\u0165. !!! Niektor\u00ed asi spoliehali na vetrovky. Ale cestou do Sappady zistili na parkovisk\u00e1ch, \u017ee nie s\u00fa asi tak\u00e9 nepremokav\u00e9, ako mysleli. Nakoniec sme sa v\u0161ak pohli. A \u0161li sme a \u0161li sme a \u0161li. \u0160li sme k jazierku Laghi d\u00b4Olba, alebo tak nejako, ktor\u00e9 vraj malo by\u0165 vo v\u00fd\u0161ke cca 1700 m n.m. Av\u0161ak, to boli zjavne iba nejak\u00e9 dezinform\u00e1cie, preto\u017ee sme zistili, \u017ee sme mali asi kilometrov\u00e9 prev\u00fd\u0161enie, lebo jazierko bolo vo v\u00fd\u0161ke zhruba 2100 m n.m. Ale bola to n\u00e1dhera… Vyrazi\u0165 do kopcov.
\nZlat\u00fd klinec programu bol asi ten, \u017ee…som prv\u00fdkr\u00e1t niekde tak vysoko jedla \u010derstv\u00fd anan\u00e1s. Chalani mali norm\u00e1lne anan\u00e1s. A vyhl\u00e1sili, \u017ee ka\u017ed\u00fd, kto si d\u00e1 k\u00fasok cibule, dostane aj anan\u00e1s. Tak som sa premohla a dala som si kus. Bola to obrovsk\u00e1 cibu\u013ea, tak asi ju chceli nejako r\u00fdchlo zjes\u0165.<\/p>\n

Na tret\u00ed de\u0148 sme sa po ra\u0148ajk\u00e1ch presunuli autami na parkovisko pod Tre Cime, \u010do je asi najzn\u00e1mej\u0161ia \u010das\u0165 talianskych Dolom\u00edt. Neviem, nie som si ist\u00e1. Cesta nahor bola sam\u00e1 serpent\u00edna, a som prem\u00fd\u0161\u013eala nad t\u00fdm, ako sa p\u00f4jde dolu,…vybavovali sa mi v hlave v\u0161elijak\u00e9 filmov\u00e9 scen\u00e1re. Vy\u0161li sme v\u0161ak. Nalo\u017eili sme si batohy na chrb\u00e1t a \u0161lo sa. Cestou sme vyst\u00fapili nad jedno jazero, kde boli pozostatky z\u00e1kopov. Z prvej svetovej vojny. Neviem si celkom dobre predstavi\u0165, ako sa tak v hor\u00e1ch bojovalo. Lebo si mysl\u00edm, \u017ee kto prv\u00fd obsadil kopec, tak u\u017e ho nepustil druhej strane. Ve\u010f musel ma\u0165 nehor\u00e1zny preh\u013ead, \u010do sa pod n\u00edm deje. Mo\u017eno nepriate\u013e st\u00fapal v noci, pr\u00edpadne sk\u00e1kal z lietadla. Neviem. Ale bolo to dos\u0165 roz\u013eahl\u00e9 \u00fazemie, na ktorom bolo vidite\u013en\u00e9 pozostatky ak\u00e9hosi opevnenia.
\nPo malom ob\u010derstven\u00ed sme sa pobrali \u010falej. Vy\u0161li sme hore, aby sme mohli zase sch\u00e1dza\u0165 dolu. U\u017e bola \u00fanava v pokro\u010dilom \u0161t\u00e1diu, tak\u017ee cesta dolu po kamennej suti nebola pr\u00edjemn\u00e1 asi nikomu. Z cesti\u010dky po suti sme videli chatu, v ktorej sme mali by\u0165 ubytovan\u00ed v \u010fal\u0161iu noc a uva\u017eovalo sa, \u010di kv\u00f4li \u00fanave nevymen\u00edme chaty. Ale nakoniec sa \u0161lo pod\u013ea pl\u00e1nu. Ke\u010f sme do\u0161li do chaty, hne\u010f sme sa \u0161li zlo\u017ei\u0165. Chalani obsadili jednu miestnos\u0165 a diev\u010dat\u00e1 druh\u00fa. Postele boli TROJPOSCHODOV\u00c9. Som spala \u00faplne hore. In\u00e1\u010d nezvyknem, lebo m\u00e1m sk\u00fasenos\u0165, \u017ee sa mi hore zle d\u00fdcha a nemala som a\u017e tak\u00e9 obavy ani z toho, \u017ee by som mohla capn\u00fa\u0165 na zem, lebo ako som \u013eahla ve\u010der do spac\u00e1ku, tak som mala pocit, \u017ee som \u013eahla do kor\u00fdtka. Do\u010dista som mala pocit, \u017ee sp\u00edm v jame.<\/p>\n

\u0160tvrt\u00fd de\u0148 sme mali odpo\u010dinkov\u00fd. Ka\u017ed\u00fd si mohol robi\u0165, \u010do chcel. Tak som sa po ra\u0148ajk\u00e1ch a rann\u00fdch chv\u00e1lach vybrala s Mat\u011bjom a \u0160t\u011bp\u00e1nom na … nazvem to sedlo, lebo ni\u010d lep\u0161ie mi nenapad\u00e1. Nad t\u00fdm sedlom bol e\u0161te \u0161t\u00edt a na \u0148om kr\u00ed\u017e, ale ke\u010f sme vy\u0161li na sedlo, zbadali sme, \u017ee nebude tak\u00e9 jednoduch\u00e9 vyliez\u0165 na\u0148 a ani by sme to \u010dasovo nest\u00edhali. Tak sme len pookrievali pri novom poh\u013eade. Nasp\u00e4\u0165 som sa vr\u00e1tila s in\u00fdmi chalanmi, ktor\u00ed s\u00edce \u0161li e\u0161te pred chv\u00e1lami, ale sa zastavili niekde, kde si tie\u017e svoje odchv\u00e1lili (po\u010duli sme nejak\u00fd spev, ktor\u00fd sa podobal na Zachari\u00e1\u0161ovo kantikum), tak\u017ee nakoniec na\u0161a trojica dobyla sedlo sk\u00f4r.
\nMyslela som, \u017ee k chate nepr\u00eddeme v\u010das, lebo chalani horolezci objavili nejak\u00e9 skaly, tak sa na nich za\u010dali \u0161kriaba\u0165. A bola ponuka aj pre m\u0148a, lebo som asi de\u0148 predt\u00fdm spomenula jedn\u00e9mu, \u017ee by som to chcela vysk\u00fa\u0161a\u0165, ale ke\u010f\u017ee s t\u00fdm nem\u00e1m \u017eiadne sk\u00fasenosti, vonkoncom sa mi nechcelo rozbi\u0165 len tak. Tak som povedala, \u017ee \u010fakujem za vtip a len pozerala, ako \u201eim to lezie\u201c. K chate sme pri\u0161li napodiv v\u010das a dokonca sme neboli ani posledn\u00ed.
\nOm\u0161u sme mali teda pri jazierku. T\u00ed, \u010do pri\u0161li medzi prv\u00fdmi, postavili z kame\u0148ov olt\u00e1r a prichystali v\u0161etko potrebn\u00e9. Po om\u0161i sme mali obed a potom sme putovali na t\u00fa chatu, \u010do sme videli de\u0148predt\u00fdm. Tam n\u00e1s ubytovali zase v podobn\u00fdch dvoch miestnostiach, ale u\u017e sme boli pomixovan\u00ed aj s cudz\u00edmi. Sme sa dohodli, \u017ee ve\u0161pery bud\u00fa o siedmej a op\u00e4\u0165 bol vo\u013en\u00fd program. Pri ve\u010deri Raffaela za\u010dala s t\u00fdm, \u017ee n\u00e1s m\u00e1 rada. Tak sme hne\u010f vedeli, \u017ee za t\u00fdm bude nasledova\u0165 nie\u010do … zauj\u00edmav\u00e9. A veru. Povedala, \u017ee by sme mohli si r\u00e1no privsta\u0165, aby sme vy\u0161li sk\u00f4r a pozreli si zvrchu v\u00fdchod slnka. Stretlo sa to s porozumen\u00edm a ka\u017ed\u00fd sa te\u0161il. Alebo sa tak aspo\u0148 tv\u00e1ril. Ale mo\u017eno to skor\u00e9 vst\u00e1vanie bolo len kv\u00f4li tomu, aby sme to v\u00f4bec v\u0161etko v piatok stihli: prejs\u0165 nasp\u00e4\u0165 k aut\u00e1m pod Tre cime, presun\u00fa\u0165 sa kdesi za Padolu, \u010di kde, prebali\u0165 si veci, a vyjs\u0165 k chate Berti.<\/p>\n

Tak\u017ee piaty de\u0148 za\u010dal ran\u00fdm v\u00fdstupom kv\u00f4li v\u00fdchodu slnka. Ale ako som p\u00edsala vy\u0161\u0161ie, v\u00fdchod sme nestihli, ke\u010f\u017ee sa odchod nepodaril v\u010das. No…zorganizova\u0165 20 \u013eud\u00ed je niekedy tro\u0161ku v\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m. A hoci sme slnko u\u017e nestihli pri rozbehu na oblohu, aj cesta nahor po\u010das v\u00fdchodu bola pekn\u00e1. Ako sa tak postupne osvet\u013eovali vrchy okolo…
\nHore sme si urobili hromadn\u00fa foto a \u0161li sme \u010falej. Obed a om\u0161u sme mali pri \u010fal\u0161ej chate ne\u010faleko Tre cime. A u\u017e sme stretali aj viac turistov. Tak sme \u201ebond\u017eornovali\u201c ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu. A pozerali po skal\u00e1ch pozoruj\u00fac horolezcov. Najm\u00e4 Filip, Petr a Pepa pozerali a nevedeli sa do\u010dka\u0165, kedy aj oni polez\u00fa. Ke\u010f sme pri\u0161li ku Tre cime, tam to fakt u\u017e bolo prepchat\u00e9 \u013eu\u010fmi. Nie a\u017e tak, ako som za\u017eila raz na Rysoch v Tatr\u00e1ch, ale…bol tam hluk. Tak sme sa tam ve\u013emi nezdr\u017eiavali a \u0161li dolu k aut\u00e1m. A v\u0161etci sme sa bezpe\u010dne dostali dolu, kde sme sa po\u010dkali na parkovisku a odparkovali ne\u0161\u0165astn\u00fd Espace s prebytkom jedla, \u010do sme dostali od talianskych sponzorov \u2013 neviem, \u010di od sestier, alebo koho, ale bolo toho ve\u013ea. Debni\u010dka paradajok, uhoriek, jab\u013ak, krabica su\u0161ienok, krabica nejak\u00e9ho pe\u010diva, ta\u0161ka arabsk\u00e9ho chleba, jeden ve\u013ek\u00fd, ba obrovsk\u00fd kus syra, asi \u0161tyri \u0161tangle trvanlivej, kvalitnej talianskej sal\u00e1my suchej a….a by u\u017e aj sta\u010dilo. Nespomeniem si na viac. \u0160li sme kdesi za Padolu, pod chatu Berti. Chalani sa \u0161li ok\u00fapa\u0165. Po nich sme \u0161li my. Do potoka. Ak\u00e1 kosa. Ale skvel\u00e9 to bolo. Nu\u017e…tu\u0161\u00edm okolo siedmej ve\u010der sme sa vybrali hore. Cesta mala trva\u0165 vraj hodinu. (To bolo prv\u00e9 zna\u010denie, kde bol nejak\u00fd \u010das! … alebo to bolo iba z \u00fastneho podania?) Ale ke\u010f som pozrela k chate, zdalo sa mi nemo\u017en\u00e9, aby sme to za hodinu vy\u0161li. Ale…vy\u0161la som…dokonca e\u0161te sk\u00f4r. Lebo som \u0161la sama. A ke\u010f idem sama, nerozpr\u00e1vam, ale iba idem, z nohy na nohu. A pravdupovediac som sa musela vyrovna\u0165 s t\u00fdm, \u017ee som v Alp\u00e1ch a nevyjdem na \u017eiadnu tritis\u00edcovku. To ma fakt dorazilo. Tak\u017ee som mala v\u0161elijak\u00e9 my\u0161lienky a som tou cestou zo seba vyb\u00edjala sklamanie. Lebo mi bolo jasn\u00e9, \u017ee nad 3000 nevyleziem.
\nKe\u010f som bola pred koncom, u\u017e som nevl\u00e1dala. Mala som in\u00fd ruksak (…bratov po\u017ei\u010dan\u00fd sa rozpadol; Mat\u00fa\u0161, prep\u00e1\u010d, k\u00fapim Ti nov\u00fd), ktor\u00fd bol v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, tak\u017ee som mala pocit, \u017ee som vzala aj viac vec\u00ed. No…ale ke\u010f u\u017e som ledva i\u0161la, zac\u00edtila som v\u00f4\u0148u \u0161pek\u00e1\u010dikov s hor\u010dicou. Vedela som, \u017ee ich jes\u0165 nebudem, ale…dodalo mi to trochu sily a zhlboka d\u00fdchaj\u00fac, \u017ee sa nas\u00fdtim aspo\u0148 v\u00f4\u0148ou, som vy\u0161la hore spolu s Michalom, ktor\u00fd ma dobehol. Ke\u010f vy\u0161li ostatn\u00ed, vytrepali sme sa do na\u0161ej izby. Bola tam tak\u00e1 trma-vrma, \u017ee som si len bezmocne sadla na lavi\u010dku a \u010dakala, ktor\u00e1 poste\u013e ostane vo\u013en\u00e1 a potom sa na \u0148u zlo\u017eila. Mala som hlad, tak som si \u0161la vyp\u00fdta\u0165 chlieb od Pepu, ktor\u00fd mi ho zbalil e\u0161te na predch\u00e1dzaj\u00facej chate, lebo sa mi nevpratal do batohu, lebo k jednej polovici pribudla druh\u00e1 … a dolu pod chatou mi ho nechcel da\u0165, napriek tomu, \u017ee u\u017e som mala in\u00fd vak, do ktor\u00e9ho by sa mi zmestil. Gentleman jeden. Ako som tak na nich \u010dakala, tot\u00e1lne ma prekvapili. Ve\u013emi som ich nevn\u00edmala, \u017ee o \u010dom sa bavia, a tak mi nejako nedocvak\u00e1valo, \u017ee pre\u010do ukazuj\u00fa na m\u0148a a \u010dosi vravia, tak som sa sna\u017eila presta\u0165 myslie\u0165 na svoj \u017eal\u00fadok a zapo\u010d\u00favala som sa do ich re\u010d\u00ed. Za\u010dula som \u010dosi tak\u00e9, \u017ee vezmime Maju. E\u0161te furt nech\u00e1paj\u00fac som p\u00fdtala ten chlieb. A potom mi docvaklo. Oni ma chc\u00fa vzia\u0165 na ferratu! Michalovi to pon\u00fakli tie\u017e, ale to som e\u0161te nevn\u00edmaj\u00fac nepo\u010dula, pre\u010do nechcel. A ja…som…som na nich asi o\u010di aj vyvalila. A povedala, \u017ee…dobre, ale, \u017ee ni\u010d nem\u00e1m so sebou.
\nAby ste ch\u00e1pali. T\u00ed traja horolezci s Franti\u0161kom (Filip, Pepa a jeho brat Petr) si toti\u017e z auta brali v\u00fdstroj, lebo sobota bol de\u0148, ke\u010f si ka\u017ed\u00fd zase mohol robi\u0165, \u010do chcel, a oni pl\u00e1novali \u00eds\u0165 na ferratu. Aby bolo jasn\u00e9, ferrata je … ako to vysvetli\u0165? Proste je to cesta, pre niekoho necesta, po skal\u00e1ch, kde je do skaly miestami ukotven\u00e9 lano, o ktor\u00e9 sa \u010dlovek ist\u00ed a lezie hore. To\u013eko v skratke, moj\u00edm maxim\u00e1lne laick\u00fdm poh\u013eadom.
\nTo, \u017ee ni\u010d nem\u00e1m, nebrali ako vhodn\u00fa v\u00fdhovorku; \u017ee mi po\u017ei\u010daj\u00fa svoju v\u00fdbavu, \u017ee sa to posk\u00fa\u0161a, niekto si vezme Franti\u0161kovu v\u00fdstroj a proste sa to nejako \u201epo\u010dend\u017euje\u201c. Tak som e\u0161te kukla na Franti\u0161ka, \u017ee \u010do on na to, \u017ee \u010di mu nevad\u00ed, \u017ee nep\u00f4jde. Nako\u013eko sa vyjadril v tom zmysle, \u017ee on si s nimi u\u017eije e\u0161te t\u00fd\u017ede\u0148 navy\u0161e, \u017ee nemus\u00edm ma\u0165 obavy, \u017ee by mu to vadilo (a mo\u017eno aj preto, \u017ee ke\u010f som s n\u00edm \u0161la od Tre cime v aute tak som si tam vzadu s\u0165a\u017eovala, \u017ee v Alp\u00e1ch nevyjdem na tritis\u00edcovku). Tak som privolila.
\nA sa to nejako r\u00fdchlo roznieslo. Ale\u0161, ke\u010f mi v izbe upravovali sed\u00e1k pod\u013ea mojich potrieb, sa so mnou \u201epre istotu\u201c rozl\u00fa\u010dil, \u017ee ma r\u00e1d poznal. A v\u0161etci na m\u0148a o\u010di vyva\u013eovali, \u017ee na \u010do som sa to dala. V\u0161imla som si potom, ako Raffi sa rozpr\u00e1va s Pepou…hmm, \u017eeby mu d\u00e1vala in\u0161trukcie, \u017ee sa mus\u00edm vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165 \u017eiv\u00e1 a zdrav\u00e1? Neviem, nevyzvedala som. To mi len tak napadlo, ke\u010f som ich videla. Ka\u017ed\u00fd proste to bral, \u017ee je to stra\u0161n\u00e9 riziko, len mne to nedoch\u00e1dzalo. Po ve\u010deri sme zase schmatli er\u00e1rnu gitaru a spievali si, pri\u010dom chalani vybrali jednu ferratu. Chceli sa sp\u00fdta\u0165 chat\u00e1ra na jeho n\u00e1zor, ale e\u0161te predt\u00fdm sa zakecali s dvomi turistami, a…z ich debaty som zachytila len slov\u00e1: \u201enebezpe\u010dn\u00e9\u201c a \u201e\u017eiadne sk\u00fasenosti\u201c. Tak som sa potom sp\u00fdtala, \u017ee…\u010di to m\u00e1 zmysel ma niekde bra\u0165, na\u010do mi povedali, \u017ee vravel, \u017ee to nie je nebezpe\u010dn\u00e1 ferrata, \u017ee sa to d\u00e1 zvl\u00e1dnu\u0165. A debata s chat\u00e1rom bola tak\u00e1 chaotick\u00e1, \u017ee asi nikto nerozumel nikomu. Tak sme si povedali, \u017ee to sk\u00fasime. Hmmm, m\u00e1m pocit, \u017ee ke\u010f to \u010d\u00edtate, chyt\u00e1 sa V\u00e1s asi riadna panika. Ale berte to tak, \u017ee p\u00ed\u0161em tento mail, to znamen\u00e1, \u017ee minim\u00e1lne ruky m\u00e1m v poriadku. A ak V\u00e1m to d\u00e1va aspo\u0148 kus zmysel, tak aj hlava je OK, no nie?
\nSp\u00e1nok po\u010das noci, ktor\u00e1 ma doviedla do \u0161ieteho d\u0148a, bol presne tak\u00fd, ako aj po in\u00e9 noci. Nespala som nejako dobre. Jednu noc mi bola zima, druh\u00fa noc niekto chr\u00e1pal. Ke\u010f sme \u0161li na v\u00fdchod slnka, tak som sa zobudila, \u017ee mi je teplo a nevedela som zaspa\u0165 a teda ani do\u010dka\u0165 toho, kedy u\u017e budem m\u00f4c\u0165 vsta\u0165, lebo som sa nehor\u00e1zne nudila v posteli. A t\u00fato noc som sa tie\u017e nejako pred\u010dasne zobudila, zase nevediac ko\u013eko je hod\u00edn, len som d\u00fafala, \u017ee \u010doskoro bude zvoni\u0165 bud\u00edk. A nie\u010do aj zazvonilo. A chalani sa vystriedali na z\u00e1chode, ale…\u013eahli si sp\u00e4\u0165, tak som prem\u00fd\u0161\u013eala, \u017ee \u010do sa deje. \u017deby sa rozhodli, \u017ee sa nikam nejde? \u017deby pr\u0161alo? Som si povedala, \u017ee sa nebudem stara\u0165. A potom zazvonil bud\u00edk a sa vst\u00e1valo. Petr uvaril vonku puding. Poslu\u0161ne som jedla s nimi, hoci som nemala absol\u00fatne chu\u0165 a desila som sa toho, \u017ee ma kdesi na skal\u00e1ch za\u010dne preh\u00e1\u0148a\u0165. A potom sa vy\u0161lo.
\nZna\u010denie okolo chaty bolo dos\u0165 divn\u00e9, tak\u017ee k\u00fdm sme sa dostali na spr\u00e1vnu, zna\u010den\u00fa cestu, \u0161li sme v\u0161elijako, pre\u0161lo cca polhodiny. A ja som bola unaven\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1. A potom to pri\u0161lo. Cesta ku ferrate mala trva\u0165 asi 2 hodiny. A ke\u010f som zistila, \u017ee idem e\u0161te iba hodinu, \u017ee je to furt do kopca a po tej otrasnej, \u0161m\u00fdkaj\u00facej sa suti…no…na moju \u00fanavu to malo asi tak\u00fd vplyv, \u017ee som nad\u00e1vala sama na seba, \u017ee ak\u00e1 som sprost\u00e1, \u017ee na \u010do tam leziem, \u017ee som mohla e\u0161te spa\u0165. Pepa s Petrom tu\u0161\u00edm tie\u017e s\u00edce spom\u00ednali, \u017ee by e\u0161te spali. Ale \u010do si myslel Filip? To neviem, lebo ten bol \u010faleko pred nami. Sme na neho pozerali, \u017ee ako mu to r\u00fdchlo ide. Potom n\u00e1m povedal, \u017ee ho bolela hlava…hmmm, \u017eeby mala boles\u0165 hlavy vplyv na r\u00fdchlos\u0165 ch\u00f4dze?
\nNa\u0161\u0165astie som sa nevzdala a vy\u0161la som na r\u00e1zcestie. \u010ealej hore sa \u0161lo do sedla, my sme v\u0161ak odbo\u010dili na trojuholn\u00edkom zna\u010den\u00fa cestu, na ferratu. A tam sme m\u00ed\u0148ali op\u00e4\u0165 pozostatky z vojny. R\u00f4zne skr\u00fd\u0161e vojakov, ich do\u010dasn\u00e9 obydlia. Ke\u010f sme do\u0161li k prv\u00e9mu lanu, tak sme sa zastavili, hodili op\u00e4\u0165 \u010dosi do \u017eal\u00fadka, a vystrojili sa. Sed\u00e1k som si dala takmer sama, s prs\u00e1kom mi pomohli a Filip to potom v\u0161etko spojil nejako dohromady, pri\u010dom v\u0161etko komentoval, ak\u00e9 uzly rob\u00ed a tak, ale nerozumela som mu ani slovo. Teda…rozumela, ve\u010f \u010de\u0161tine obstojne rozumiem, len zmysel mi to ned\u00e1valo.
\nE\u0161te cestou od chaty, cca po piatich min\u00fatach ch\u00f4dze mi za\u010dal vysvet\u013eova\u0165, ako sa budem isti\u0165. Zhruba som si to vedela predstavi\u0165, ale najlep\u0161ia je predsa len t\u00e1 prax. Bolo mi povedan\u00e9, \u017ee v\u017edy, ke\u010f d\u00f4jdem k miestu ukotvenia, tak najprv prepnem jednu poistku a potom druh\u00fa, \u017ee v\u017edy proste mus\u00edm by\u0165 aspo\u0148 jedn\u00fdm lanom isten\u00e1. Tak…ve\u010f to sa \u013eahko pam\u00e4t\u00e1. Hor\u0161ie v\u0161ak u\u017e bolo to, \u017ee povedali, \u017ee …nazvem to karab\u00edny… m\u00e1m d\u00e1va\u0165 na ne pozor, neotrep\u00e1va\u0165 ich pr\u00edli\u0161 o skalu. No ale ako, ke\u010f skaly s\u00fa v\u0161ade??? A naj\u0165a\u017e\u0161ie bolo si zvykn\u00fa\u0165, \u017ee ke\u010f niekto zakri\u010dal zhora: \u201epozor, kame\u0148\u201c, tak sa nepozrie\u0165 hore, ale prikr\u010di\u0165 sa k skale. Ach, t\u00e1 \u013eudsk\u00e1 zvedavos\u0165!!! Ale r\u00fdchlo som si zvykla, \u017ee fakt je hovadina pozera\u0165 odkia\u013e a kde ten kame\u0148 pad\u00e1. To d\u00e1 rozum. V podstate mi to aj napadlo, ale bolo dobr\u00e9, \u017ee to povedal aj niekto in\u00fd, lebo si \u010dlovek lep\u0161ie uvedom\u00ed, \u017ee je to rozumn\u00e9.
\nA cel\u00e1 t\u00e1 ferrata? Bolo to nie\u010do \u00fa\u017easn\u00e9. Ak by sa dalo, \u0161la by som zas a znova. Nikdy sa mi ani len nesn\u00edvalo, \u017ee by som mala mo\u017enos\u0165 sk\u00fasi\u0165 nejak\u00e9 lezenie, tak\u017ee som si to vychutn\u00e1vala. Probl\u00e9m som mala akur\u00e1t so skrehnut\u00fdmi prstami, ktor\u00e9 pomaly otv\u00e1rali poistky. Ale vraveli mi, \u017ee m\u00e1m \u00eds\u0165 pomaly, tak, ako to mne vyhovuje, \u017ee sa nemus\u00edm pla\u0161i\u0165. A mysl\u00edm, \u017ee som ve\u013emi nezdr\u017eiavala.
\nM\u00f4j ekz\u00e9m na to \u0161plhanie trochu doplatil, lebo k\u00fdm bola zima som mala s\u00edce rukavice, ale ako sme vy\u0161li na slnie\u010dko a za\u010dalo pripeka\u0165, zhodila som \u010do najviac vrstiev, \u010di\u017ee aj rukavice, tak\u017ee ruky som mala nechr\u00e1nen\u00e9. \u013dutovala som, \u017ee nem\u00e1m kra\u0165asy, ale som uznala, \u017ee predsa len je lep\u0161ie ma\u0165 dlh\u00e9 nohavice, \u017ee sa menej oderiem. To odratie bol naozaj m\u00f4j jedin\u00fd probl\u00e9m. Nemala som strach, \u017ee sa zabijem, \u017ee spadnem. Iba obavu z toho, \u017ee sa \u0161myknem a obijem na skal\u00e1ch. Ale ni\u010d tak\u00e9 sa nestalo. Cestou hore boli asi len tri kr\u00e1tke \u00faseky, kde som ve\u013emi nevedela, ako vyliez\u0165. Tak na jednom ma trochu potla\u010dil zdola Pepa a tie ostatn\u00e9 som sa za\u0165ala a vy\u0161la sama. Ke\u010f som nevedela kam da\u0165 nohy, tak som sa proste dr\u017eala hlavne rukami a nohami sa sna\u017eila aspo\u0148 kus zachyti\u0165 do nejak\u00e9ho v\u00fdbe\u017eku.
\nCelkom ma zab\u00e1val e\u0161te aj fakt, \u017ee chalani sa xkr\u00e1t sp\u00fdtali, \u010di som fakt u\u017e niekedy neliezla. Zaka\u017ed\u00fdm som ich musela presved\u010dova\u0165, \u017ee nie. A \u017ee dokonca ani neposil\u0148ujem, lebo Petr vravel, \u017ee videl nejak\u00e9 bicepsy u m\u0148a. Vtipn\u00e9. Ukon\u010dili sme to napokon t\u00fdm, \u017ee som liezla kedysi na stromy, ke\u010f to bolo potrebn\u00e9. Ale som potom dodala, \u017ee som mala probl\u00e9m z nich zliez\u0165…asi nie pr\u00edli\u0161 pote\u0161uj\u00faci fakt v po\u010das lezenia hore, \u010do?
\nCestou k vrcholu sme aj z druhej strany videli pozostatky z vojny. Dokonca aj napoly spr\u00e1chniven\u00e9 rebr\u00edky, na ktor\u00e9 by ma teda nik bez lana asi nedostal. Videli sme lietadlo pod nami. Asi prist\u00e1valo. Mo\u017eno nejak\u00e9 s\u00fakromn\u00e9. Ale \u010do tam po lietadle?
\nPoh\u013ead na nov\u00fa panor\u00e1mu h\u00f4r bol neskuto\u010dn\u00fd. Pod nami bola dolina, za \u0148ou zelen\u00e9 kopce, za nimi \u010fal\u0161ie vrchy, zasne\u017een\u00e9. Tu\u0161\u00edm spom\u00ednali, \u017ee jeden vrch, najvy\u0161\u0161\u00ed, bol rak\u00fasky Grossglockner. A pod kr\u00ed\u017eom na vrchole, ktor\u00fd nebol celkom vrcholom, lebo ved\u013ea neho sa t\u00fd\u010dilo nie\u010do vy\u0161\u0161ie, mo\u017eno aj tritis\u00edcka, bola vrcholov\u00e1 kniha. Tak sme sa zap\u00edsali a z\u00e1pis pred nami n\u00e1s omr\u00e1\u010dil: 4,41 Mission sunrise. \u017deby niekto i\u0161iel pred polnocou hore? Trochu bl\u00e1znovstvo. Tak sme to zhodnotili, \u017ee mo\u017eno niekde v polke cesty pod vrcholom prespali.
\nHodili sme do neba jeden Anjel p\u00e1na, zjedli kopu sladkost\u00ed, nech to nevl\u00e1\u010dime sp\u00e4\u0165, vyfotili seba i v\u00fdh\u013ead. Dokonca, aby som nezabudla, videli sme Tre cime. U\u017e ke\u010f sme pri\u0161li na chatu, tak ve\u010der vraveli niektor\u00ed, \u017ee je to \u201e\u010doby kame\u0148om dohodil\u201c, \u017ee sme to autami pekne obi\u0161li, \u017ee sn\u00e1\u010f by to \u0161lo prejs\u0165 aj pe\u0161i. A fakt! Bolo to pekne vidie\u0165. Naozaj to bolo bl\u00edzko. Ale bl\u00edzko je v hor\u00e1ch dos\u0165 relat\u00edvny pojem.
\nCesta sp\u00e4\u0165 bola rovnako lah\u00f4dka ako na vrchol. Mo\u017eno bola cesta dolu hor\u0161ia z toho d\u00f4vodu, \u017ee ke\u010f ide \u010dlovek hore, tak treb\u00e1rs nevid\u00ed, kam sa m\u00f4\u017ee uchyti\u0165, ale prsty na ruk\u00e1ch s\u00fa predsa len citlivej\u0161ie na hmat ako pevn\u00e9 turistick\u00e9 top\u00e1nky, tak\u017ee cesta nadol je mo\u017eno zlo\u017eitej\u0161ia, lebo \u010dlovek ve\u013emi dolu nevid\u00ed, kam da\u0165 nohu, najm\u00e4 ak je na nejakom previse, alebo ako to nazva\u0165. Tak\u017ee … mala som na p\u00e1r miestach probl\u00e9my. Asi dvakr\u00e1t, \u010di trikr\u00e1t mi radil Petr: daj nohu do\u013eava…e\u0161te, e\u0161te..ni\u017e\u0161ie, viac vpravo…a podobne. Ale v\u00e4\u010d\u0161inou som si to zliezla sama. Ve\u010f sa ani nedalo o\u010dak\u00e1va\u0165 st\u00e1le nejak\u00fa pomoc, lebo st\u00e1le medzi dvoma \u00fachytmi lana mal by\u0165 upevnen\u00fd len jeden \u010dlovek a niekedy to bol dlh\u0161\u00ed \u00fasek, ktor\u00fd sa kon\u010dil niekde, kde nebolo vidie\u0165, tak\u017ee ma nemohli kontrolova\u0165. Ale to nevadilo. Lebo ke\u010f som nevedela ako, tak som zliezala presne tak, ako som vyliezala: len som sa pevne uchytila rukami a nohami som h\u013eadala aspo\u0148 malinkat\u00fd k\u00fasok na st\u00fapnutie. Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa, ja sa tam chcem vr\u00e1ti\u0165!!!!!!!!!!!!!!!!
\nE\u0161te jedna \u00fasmevn\u00e1 historka. Ke\u010f sme boli pred vrcholom, zhruba okolo deviatej letela okolo sedla helikopt\u00e9ra. Tak sme si robili vtipy, \u017ee si myslia, \u017ee to pri\u0161li po n\u00e1s. A…neboli sme \u010faleko od pravdy, lebo sme sa dozvedeli, \u017ee Franti\u0161ek pri rann\u00fdch chv\u00e1lach sa tak s obavou pozeral t\u00fdm smerom, na\u010do sa ho Denisa sna\u017eila upokoji\u0165, \u017ee tak r\u00fdchlo by nestihli nabra\u0165 \u017eiadnu m\u0155tvolu.
\nA nastala noc a nastalo r\u00e1no, de\u0148 siedmy. Ani sme nera\u0148ajkovali, len sa r\u00fdchlo pobalili a o \u00f4smej sa r\u00fdchlo hromadne pofotili a upa\u013eovali dolu a po rozl\u00fa\u010dke ka\u017ed\u00fd s ka\u017ed\u00fdm, kto sa nemal u\u017e na ceste sp\u00e4\u0165 s t\u00fdm druh\u00fdm stretn\u00fa\u0165 sa \u013eudia prerozdelili do \u00e1ut a vyrazilo sa na … rovnako strastiplnoz\u00e1bavn\u00fa cestu domov, ako bola aj cesta do Talianska. Ve\u010f\u017ee e\u0161te vydr\u017ete a do\u010d\u00edtate \u010falej.
\nNu\u017e, fakt, asi aby n\u00e1m nebolo m\u00e1lo, cesta nasp\u00e4\u0165 musela by\u0165 minim\u00e1lne tak vzru\u0161uj\u00faca, ako cesta do Dolomitov. Do \u010ciech sa vracali \u0161tyri aut\u00e1. Boli sme dohodnut\u00ed, \u017ee p\u00f4jdeme dve a dve aut\u00e1, z toho d\u00f4vodu, \u017ee sme kdesi v Rosenheime mali vyhodi\u0165 troch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed to mali namieren\u00e9 e\u0161te niekde inde. A aby nemuseli v\u0161etky aut\u00e1 \u010daka\u0165 kv\u00f4li nim, tak sa to takto podelilo. A v\u0161etko sa to za\u010dalo t\u00fdm, ke\u010f Denisa na pumpe zasp\u00e4tkovala, \u017ee \u010di m\u00e1 natankova\u0165 benz\u00edn alebo naftu. Potom sme mali dve nepl\u00e1novan\u00e9 zast\u00e1vky, ke\u010f Petrovi pri\u0161lo nejako zle. V Rosenheime sme teda v\u0161etci pookriali na jednej fare u jedn\u00e9ho Denisinho zn\u00e1meho. Ochladili sme sa, osvie\u017eili a ja som prest\u00fapila do auta s kl\u00edmou. Hur\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1.
\nA potom to v\u0161etko za\u010dalo. Fel\u00edcia natankovala nejak\u00fd divn\u00fd benz\u00edn, tak\u017ee jej auto nejako ne\u0165ahalo. Jana mala trochu obavy, \u017ee \u010do sa to deje. Po \u010dase sa to v\u0161ak nejako upravilo. Ale \u201epriate\u013eovi na telef\u00f3ne\u201c volala viackr\u00e1t, preto\u017ee t\u00fdm sa to neskon\u010dilo. Medzit\u00fdm e\u0161te volal \u0160tep\u00e1n z Espacu, \u017ee ako sa n\u00e1m ide. Jana vravela, \u017ee dobre. A ako zlo\u017eila, auto jej za\u010dalo robi\u0165 probl\u00e9my.
\nPo \u010dase jej prest\u00e1vali svieti\u0165 svetl\u00e1. Ale iba predn\u00e9, lebo my sme zadn\u00e9 videli norm\u00e1lne. Tak sme zastali 6 km pred hranicami. Prem\u00fd\u0161\u013eaj\u00fac, \u017ee \u010di p\u00f4jde Citroen vpredu, aby sme mu svietili na cestu, a aby n\u00e1s nejako pustili cez hranice. Ale Felda \u0161la prv\u00e1, svetl\u00e1 svietili v pohode. Mo\u017eno nejak\u00fd kontakt potreboval n\u00e1beh na nerovnos\u0165 a sko\u010dil do spr\u00e1vnej polohy. A potom, asi 2 km pred Zdicami stoj\u00edme na dia\u013enici zase. Pekne s trojuholn\u00edkom kdesi v pozad\u00ed, ktor\u00fd v\u0161ak nejako nechcel st\u00e1\u0165. \u010co sa deje? Auto vyd\u00e1va pretek\u00e1rsky turbozvuk…. Prem\u00fd\u0161\u013eali sme, \u017ee odtiahneme do t\u00fdch Zd\u00edc kdesi na pumpu auto a nech\u00e1me ho tam. Nakoniec sme sa rozhodli, \u017ee \u0165aha\u0165 predsa nie, \u017ee s t\u00fdm nik nem\u00e1 sk\u00fasenos\u0165. Denisa prehovorila Janu, nech sk\u00fasi d\u00f4js\u0165 s t\u00fdm autom pomaly sama. Nechala sa prehovori\u0165. Nast\u00fapili, a .. nena\u0161tartovali u\u017e. V\u00fdbuch smiechu. Mo\u017eno to tak\u00e9 vesel\u00e9 nebolo, ale my sme sa napriek v\u0161etk\u00e9mu zase pobavili (hoci mo\u017eno bol u\u017e u niektor\u00fdch primie\u0161an\u00fd aj k\u00fa\u0161tik hyst\u00e9rie). \u017de predsa len d\u00f4jde k tomu, \u017ee budeme \u0165aha\u0165. Vytiahli sme lano z Feldy, ale… nebolo ho o \u010do uchyti\u0165. H\u013eadali sme ten \u201edzindz\u00edk\u201c, ale na Felde ni\u010d tak\u00e9 nebolo. Nech\u00e1pala som. Diev\u010dat\u00e1 potom na\u0161li tak\u00e9 trojuholn\u00edkov\u00e9 oko na n\u00e1razn\u00edku pri pravom kolese. Pozerala som v\u0161ak na to dos\u0165 skepticky. Pri\u0161lo mi nejak\u00e9 zhrdzaven\u00e9. Absurdn\u00e9. Ale…priviazali sme, lebo in\u00fa mo\u017enos\u0165 sme nemali. Pohli sme sa vskutku pomaly. A potom sme pri\u0161li na to, \u017ee Citroen ide, ale Felda stoj\u00ed. Tak sme sa rozosmiali, \u017ee u\u017e fakt nem\u00e1me in\u00fa mo\u017enos\u0165, ako zavola\u0165 od\u0165ahovku. Odviazali sme lano, str\u010dili ho do auta a Jana volala od\u0165ahovku. Pri\u0161li pomerne r\u00fdchlo. A ke\u010f nast\u00fapila Jan\u010da a sme sa pohli, pobavila n\u00e1s poslednou epiz\u00f3dkou: sa jej p\u00fdtal od\u0165ahov\u00e1k, \u017ee kde je to oko, o ktor\u00e9 sa m\u00e1 lano priviaza\u0165. … Ch\u00e1pete? Sme sa nehor\u00e1zne rozosmiali. A pri\u0161li sme na Karmel. O \u0161tvr\u0165 na dve v noci, namiesto o pl\u00e1novanej jeden\u00e1stej.
\nAby toho nebolo m\u00e1lo, dod\u00e1vam, \u017ee Espacu praskol v\u00fdfuk, \u010di \u010do, tak\u017ee do\u0161li len tak-tak. Otec Peter mal vraj mikrosp\u00e1nok, tak\u017ee tie\u017e kdesi \u010dosi \u0161uchli. E\u0161te\u017ee sa im ni\u010d hor\u0161ie nestalo. A ako som sa dozvedela, Felda m\u00e1 vraj pokazen\u00fd altern\u00e1tor a \u010dosi sme stratili z v\u00fdfuku. Ale mo\u017eno splietam, lebo tak\u00e9 technick\u00e9 veci si nie som schopn\u00e1 zapam\u00e4ta\u0165. Jedno je ist\u00e9. Jej to kdesi na palubnej doske blikalo, ale ke\u010f\u017ee pra\u017eilo slnko, nikto to nevidel a v\u0161imli si to a\u017e ke\u010f sa zotmelo….tak\u017ee desiatky km sme pre\u0161li s poruchou. A potom 50 km pred Prahou si \u201ebabi\u010dka\u201c povedala DOS\u0164 a prestala \u00eds\u0165. V\u010faka Bohu sme do\u0161li v\u0161etci zdrav\u00ed. A d\u00fafame, \u017ee k Citroenu sa prid\u00e1 aj auto o. Franti\u0161ka s chalanmi, ktor\u00ed e\u0161te ostali v Alp\u00e1ch dlh\u0161ie.
\nA aby to bolo kompletn\u00e9, ako vyzerala cesta domov v ostatn\u00fdch aut\u00e1ch, prid\u00e1vam pr\u00edspevok Mat\u011bja z Espacu: Co se t\u00fd\u010de Renaultu Espace, vypadal z\u00e1v\u011br cesty stru\u010dn\u011b takto:
\nKr\u00e1tce za n\u011bmecko-\u010deskou hranic\u00ed (n\u00e1hodou) za\u010dalo b\u00fdt auto n\u00e1padn\u011b hlu\u010dn\u00e9, tak jsme po p\u00e1r stech metrech odbo\u010dili na pumpu s odpo\u010divadlem (n\u00e1hodou tam p\u0159\u00edtomnou), znovu zkou\u0161eli nastartovat… Pumpa\u0159ka na\u0161la \u0161t\u016fsek vizitek na opravy, odtahy atd., zavolali jsme na prvn\u00ed a asi za 2 minuty p\u0159ijelo auto s odborn\u00edkem, kter\u00fd jel n\u00e1hodou kolem. (Jinak by pr\u00fd jen v\u00fdjezd st\u00e1l 2000 korun, takhle nic necht\u011bl.) Z d\u00e1lky se u\u0161kl\u00edbal a ne\u017e p\u0159istoupil k autu, neodpustil si dotaz: „S t\u00edmhle (vrakem) jezd\u00edte na silnici?!“ A dodal, \u017ee jak\u00e1koli oprava na\u0161eho vozu bude dra\u017e\u0161\u00ed ne\u017e jeho hodnota. Pak si poslechl motor a pod\u00edval pod podlahu (jako my p\u0159edt\u00edm) a potvrdil mou domn\u011bnku, \u017ee p\u016fjde o d\u011brav\u00fd v\u00fdfuk. Radil, abychom jeli d\u00e1l, \u017ee funk\u010dn\u011b autu nic nen\u00ed a m\u016f\u017ee jet t\u0159eba do Ameriky, ale m\u016f\u017ee za\u010d\u00edt ho\u0159et podlaha, pro\u010de\u017e je dobr\u00e9 jezdit co mo\u017en\u00e1 rychle a s co nejni\u017e\u0161\u00edmi obr\u00e1tkami motoru – zkr\u00e1tka aby v\u00fdfukov\u00fdch plyn\u016f \u0161lo co nejm\u00ed\u0148 a p\u0159itom prov\u00edvaly dozadu za auto. Na d\u00e1lnici to \u0161lo, i v Praze jsme to na\u0161t\u011bst\u00ed zvl\u00e1dli bez plamen\u016f.<\/p>\n

…<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Dopis rodi\u010dom Kone\u010dne voniam…som si pomyslela, ke\u010f som vy\u0161la zo sprchy po pr\u00edjazde domov. V\u0161etok ten pot, pach, lepivos\u0165 v\u0161ak st\u00e1li za to, \u010do som videla a za\u017eila. Cel\u00e9 sa to za\u010dalo u\u017e d\u00e1vno, ke\u010f sestry ozn\u00e1mili, \u017ee sa pl\u00e1nuj\u00fa exerc\u00edcie v Dolomitoch. M\u00f4j mozog sprac\u00faval t\u00fato inform\u00e1ciu postupne, pomaly, uva\u017euj\u00fac, \u010di m\u00e1m nejak\u00fd d\u00f4vod […]<\/p>\n","protected":false},"author":17,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[9],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/308"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/17"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=308"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/308\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4663,"href":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/308\/revisions\/4663"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=308"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=308"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cestanahoru.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=308"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}